Začalo to knihou

Autor: Robert Géza | 19.11.2012 o 8:03 | (upravené 19.11.2012 o 8:50) Karma článku: 8,40 | Prečítané:  281x

Kniha od môjho veľmi dobrého kamaráta z čiech Svatopluka Votrubu " Dětsky domov - záchrana i prokletí " je kniha, ktorá tak trochu zmenila môj názor na odchovancov z detských domovov. Pretože sám som vyrastal v detskom domove takmer 23 rokov. A stále som si myslel, že drvivá väčšina z nich skončí na ulici ale mýlil som sa a to jednoznačne!

Začalo to kúpou knihy o ktorej som nikdy nemal ani dojem, že exiastuje. Pretože som sa už dávnejšie rozhodol, že napíšem knihu nie len o mojích historkách ale aj z tej druhej strany, trochu väčšiemu rasizmu niektoých vychovávateliek a o ohovaraní na pracoisku ani nehovorim.

Ale vráťme sa ku knihe. Chcel som sa nejako inšpirovať, tak som začal niečo vyhľadávať na internete a v rôzných kníhkupectiev a pod. Keďže som nič poriadného nenašiel a zhodou náhod mi môj kamarát povedal, že si kúpil knihu, ktorú napísal bývali odchovanec z detského domova v 60. rokoch. Tak ihneď moje oči začali svietiť ako prvá žiarovka Edisona :)

Nevedel som sa dočkat, kedy sa tá kniha dostane ku mne. Začal som ju doslova hltať ale neubránil som sa slzám.

Tak sme sa s kamarátmi dohodli, že tohto týpkapozveme na návštevu na Slovensko. Tak sme začali s PR a podobne. Akonáhle sme sa dohodli na termíne príchodu do Košíc aby s nami mohol tráviť čas. Začali sme teda so zoznamovaním. Zo začiatku to bolo také suche a veľmi formálne. Ale večer pri čaji a hraním rôznych hier sa ľady doslova rozbili. Nakoniec sme boli spolu do 3 rannej hodiny a šli sme spať. Samozrejme sme sa dohodli na sobotňajšiom programe. Dohodli sme sa na spoločnom varení obedu a spoločnej prechádzke v lese....

Navarili sme obed, šli sa prejsť a opäť sme hrali Activity. Nevedel som, že ten 58 ročný ujko mal toľko energie, aby sme mohli ponocovť do neskorých rannych hodin. Všade plno smiechu a takmer neustáleho výbuchu plaču so smiechom.

Nakoniec slávnostný nedeľný obed zabil všetko. Smiali sme sa ako male deti a viac menej sme mu chceli pripomenuť, že bývvali domovaci sa vôbec nemenia až na tie "hefty", ktoré nám zostali.

Prišli sme na vlakovú stanicu v Košiciach, kde sme sa rozlúčili, podali ruky a utekali za vlakom aby sme mu dali najavo, že nám bolo skrátka super. Veľmi sme si obľúbili tohto človeka a určite sa k nám vráti, ak mu to zdravie dovolí.

Celý čas rozmýšľam nad tým, že keby som ho nespoznal, nevedel by som o žiadnom Sváťovi, ktorý napísal knihu plnú emócií ale aj pravdivých sledí udalostí, ktoré zmenili život človeka na celý svoj život.

Čiže začalo sa to kúpou knihy.

Sváťo ďakujem !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?