Neobyčajný príbeh

Autor: Robert Géza | 20.3.2013 o 15:21 | (upravené 21.3.2013 o 12:11) Karma článku: 6,15 | Prečítané:  746x

Už dlší čas sa venujem v práci s mládežou a teenagermi. A teraz by som Vám chcel napísať niečo, čo ma úplne dostalo. A nie je to podľa mňa také bežne. Veľa ľudí nadáva na teenagerov, že sú neohľaduplní, nerozvážní a že sú hulvati a pod. Ale mal som možnosť sa spoznať s jedným teeanegerom, ktorý je rpesný opak toho, čo som vyššie uviedol. Dám mu meno Lukáš.  Aj keď v skutočnosti sa volá inak. Lukáš má 13 rokov a žiakom na základnej škole aj keď by som to nepovedal o ňom.

Zoznamili sme sa netypicky. Respektíve prvý krát sme sa videli v Lidl na jednom z košických sídlisiek. On so svojou rodinou sa nasťahovali do tej istej brány, kde bývam. Jeho otec sa ma opýtal či sa ako tak rozumiem do elektroniky a IT. Samozrejme som povedal, že áno, lebo nešlo o závažny problém, ktorý by som nepoznal a nevedel to dať do poriadku.

Tak som to začal opravovať a keď som zistil, že mu chýba jedna zo súčiastok, tak som mu navrhol, že mu ju kúpim. A v tom prišiel Lukáš a opýtal sa ma, či nechcem pohár vody. Napili sme sa a tak sme sa začali chystať do obchodného centra ( áno AUPARK Košice to nie je). Vybrali sme sa teda na trolejbus a cestou sme sa rozprávali o živote a podobne. Povedal mi, že mali veľmi dobrí život a že rodičia prišli o prácu a nemali takmer kde bývať. Skoro som sa rozplakal. Hneď si pýtal na mňa čísla a keď budem mať čas tak nech sa mu ozvem. Že sa mu so mnou dobre kecalo a že aj On chce byť iný ako ostatní.

Uvedomil som si jednu vec. A to, že nech má človek akékoľvek skúsenosti s prácou s mládežov a teenagermi každí jeden príbeh je výnimoční a emočne silný.

Keď som včera prišiel domov z práce zavolal som mu  a opýtal som sa, či nemá chuť mi pomôcť s nákupom. Nakupovali sme takmer hodinu a pol. A to som len šiel na chlieb a salámku. Mali sme super čas. Opýtal sa ma či som kresťan a povedal som mu, že áno. Potreboval pomoc. To bolo očividne.

Zhodou okolnosti som ho zobral na mládež do zboru, kde chodievam každý utorok. Veľmi sa mu to páčilo. Ale na druhej strane videl som, že ho niečo veľmi trápy. Tak som sa opýtal, čo sa deje. Povedal, že mu spolužiaci nedajú pokoj a je jeho profile na známej sociálnej siete si z neho robia strandu a že ho každí len úráža za to, že prejavil svoje emócie prostredníctvom fotky. Hovorili, že je decko a že plačú iba deti. Keďže sa Lukáš zamiloval a nechala ho priateľka tak to veľmi bolelo.

Bolo to strašné. Nikdy som nevidel toľko smútku a bolesti v duši. Večer som sa za neho modlil a ON  toto napísal na svoj profil.

" Robby fakt dik si very and realy good friend :D nech si myslia co chcu dik Robby"

Tak toto ma dostalo najviac. Ale takých príbehov by som asi písal každý deň, ale z časových dôvodov sa to nedá. Som veľmi rád, že sme dobrý kamoši a že sa môže na mňa obrátiť kedykoľvek to bude potrebovať.

Luky si killer a viem, že bratislavsky prízvuk Ti ide lepšie než mne.

Tak určiteeeeeeeeeeeeee, dzivo - toto sú jeho obľubené hľašky, ktoré ho dokážu rozveseliť, keď vidím, že mu je smutno.  Nech si šťastný a nech sa Ti darí.

Robby

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?